História budov na území Elektrární

Vývoj elektrifikácie v Žiline prispel nielen k technologickému a spoločenskému rozvoju, ale zásadne ovplyvnil aj tvár dnešného centra mesta. V areáli elektrární vznikli nielen úžitkové, ale aj architektonicky pozoruhodné a významné stavby - budova prvej parnej elektrárne (ciachovňa) a funkcionalistická ústredná administratívna budova sa vďaka svojej výnimočnej hodnote stali národnými kultúrnymi pamiatkami. Výstavba budov v areáli Elektrární má pomerne rozsiahlu chronológiu. Pre jednoduchú orientáciu sme vybrali najdôležitejšie míľniky, ktoré vám poskytnú prehľad o tom, ako vznikala zástavba, ktorá je dodnes zachovaná a rekonštruovaná. 



1906 Mesto Žilina zakladá Žilinský elektrický závod a pripravuje výstavbu budovy parnej elektrárne. S firmou Ganz Budapešť uzatvára dohodu o výstavbe a prevádzke parnej elektrárne po dobu 15 rokov.

1907 Výstavba budovy parnej elektrárne na území dnešných Elektrární. Na mestskom pozemku o výmere 2 158 metrov štvorcových vo vtedajšej časti mesta Na Závaží začala firma Ganz stavať budovu parnej elektrárne, 36 metrov vysoký komín a jednopodlažný obytný dom (tzv. stará administratívna budova*) podľa projektov architekta Ebnera. Výroba elektrickej energie začala v roku 1908, ako palivo sa používalo kamenné uhlie z ostravského revíru. V roku 1922 bola za účelom pokračovania prevádzky mestom založená spoločnosť Spojené elektrárne severozápadného Slovenska (SSEzS). Na čele podniku stál od roku Ing. František Reich, ktorý inicioval ďalšiu výstavbu budov elektrární. Ako hlavného architekta oslovil svojho švagra Františka Bednříka.

1927 Nadstavba ďalšieho podlažia jednopodlažného obytného domu na Ulici republiky, v ktorej malo sídliť aj nové vedenie SESzS. Projekt vypracoval architekt František Bednařík.

1931 Prestavba budovy parnej elektrárne. V rokoch 1931 až 1935 bola postupne budova parnej elektrárne prestavaná na administratívne a technické priestory SESzS. V tomto čase bola parná elektráreň postupne odstavená, prebehla transformácia výroby z jednosmerného na trojfázový striedavý prúd a následne bol odstránený pôvodný vysoký elektrárenský komín.

1941 Výstavba ústrednej administratívnej budovy**. SESzS začali stavať štvorposchodovú administratívnu budovu podľa projektov architektov Františka Eduarda Bednárika a Ferdinanda Čapku, za spolupráce architekta Štefana Paulíka. Výstavba prebehla pomerene rýchlo - stavebné povolenie bolo vydané 25. augusta 1941, užívacie povolenie 23. decembra 1942 a vedenie SESzS sa presunulo do tejto budovy v roku 1943. Súčasťou budovy bol aj osobný výťah, ku ktorému v roku 1961 pribudol ďalší.

1948 Výstavba bytov pre zamestnancov***. Elektrárne postavili na Kukučínovej ulici v nadväznosti na hlavnú administratívnu budovu štvorposchodový obytný dom s 10 bytmi pre zamestnancov.

1957 Prevádzka ciachovne v budove bývalej parnej elektrárne. Budova bývalej parnej elektrárne nadobúda nový účel a od tohto obdobia je známa pod názvom ciachovňa.

1962 Prístavba dispečerského centra. Vo vnútornom areáli elektrární boli pristavané technické priestory určené na prevádzku energetického dispečingu.

1976 Prístavba ústrednej administratívnej budovy. K hlavnej administratívnej budove z v tomto období pribudla z ľavej strany šesťpodlažná stavba určená pre výpočtové stredisko elektrární.

1995 Nadstavba podkrovia pravého krídla ústrednej administratívnej budovy.

2008 Administratívna budova a objekt bývalej parnej elektrárne a ciachovne sú vyhlásené za pamätihodnosti mesta.

2010 Ukončenie pôsobenia spoločnosti Stredoslovenská energetika, a. s. v priestoroch Elektrární na Ulici republiky.

2011 Funkcionalistická administratívna budova a budova bývalej ciachovne sú vyhlásené za národné kultúrne pamiatky.